Gitaristka Mária Páko (1958) prežila najkrajšie časy svojho detstva v obci Lenartovce (okres Rimavská Sobota). Tu skončila prvý stupeň základnej školy, druhý stupeň ukončila v neďalekej Rimavskej Seči.  Medzi rokmi 1974 a 1977 bola študentkou Gymnázia v Tornali. Po skončení druhého ročníka gymnázia, počas letných prázdnin sa jej dostala do rúk gitara jej brata Alexandra a od tohto okamihu bol jej život spojený s hudbou. Vždy s obdivom počúvala hrať  svojich bratov na gitare. Keď brat Alexander videl jej prvé pokusy, začal ju trpezlivo a horlivo učiť. Ako sama hudobníčka a zberateľka strunových hudobných nástrojov tvrdí, práve jemu môže ďakovať za lásku k hudbe a získanie zručnosti hry na gitare. Jeho oddanosť a trpezlivosť je to, čo ju sprevádza po celý život.

Počas študentských čias na gymnáziu bola členkou záujmového krúžku, kde zhudobnila prvé básne známeho maďarského básnika Endre Adyho. V rokoch 1977-1979  bola študentkou Pedagogickej akadémie v Leviciach. Tunajšia učiteľka hudby hneď spoznala jej nadanie. Počas štúdia na pedagogickej škole prišla na to, že hudba je to, čomu sa chce venovať celý svoj život. Začala hrať s kapelou, ktorá dosiahla veľké úspechy.

Medzi rokmi 1979 a 2009 pracovala v Domove mládeže v Rimavskej Sobote, kde od začiatku dostala od riaditeľa internátu  voľnú ruku vo vedení hudobného krúžku. Celých 30 rokov mala šťastie venovať sa talentovaným deťom. Viackrát zorganizovala talentovú súťaž Zlatý Slávik DM, v ktorej mali možnosť predviesť svoje hudobné prednosti viaceré začínajúce kapely.  Od roku 1982 bola členkou viacerých hudobných skupín: TWEEN, NOSZTALGIA TRIO a MOBIL. V roku 1999 vyhrala súťaž Slávici na ulici, a popritom nepretržite zhudobňovala básne, najmä od básnikov z Gemera.

Rádio Pátria (maďarské vysielanie slovenského rozhlasu)  ju v roku 2002 oslovilo s požiadavkou zahrať vo vysielaní zhudobnené básne pod názvom Gemerské perly. Jej priateľ Attila Demjén recitoval básne a Marika ich prespievala. V roku 2005 sa zúčastnili  aj  súťaže v Užhorode, kde získali medzinárodnú cenu.

Od roku 2009 učí na Špeciálnej základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Rimavskej Sobote. Prvé roky na škole boli pre ňu výzvou, ale rýchlo prišla na to, že hudba dokáže zázraky. Zistila, že niektoré deti sú zrodené pre hudbu a tak sa s odhodlaním dala do práce. Počas uplynulých rokov sa zúčastnili na viacerých súťažiach  a Marika sa stala aj  autorkou súťaže Špeciálna Superstár.

Niekoľko rokov učila aj na súkromnej umeleckej škole Heuréka a od roku 2014 vedie „hudobnú dielňu“ na Gymnáziu Mihálya Tompu v Rimavskej Sobote, kde učí deti hre na gitaru a pestuje v nich lásku k hudbe.

Založila a vedie detské hudobné skupiny „ Tompa virágai“, „Tűzvirág“, „Viharvirág“,  „Gitáros sokk“, „Csillagvirág“, s ktorými  vystupuje na rôznych kultúrnych podujatiach nielen v Rimavskej Sobote, ale aj v susednom Maďarsku ( Putnok, Ózd, Kazincbarcika, Eger). Hudobná skupina „Csillagvirág“ pod jej vedením počas troch po sebe nasledujúcich rokoch na Celoslovenskej súťaži Mihálya Tompu v kategórií zhudobnenej poézie získala zlaté pásmo a v roku 2019 vydala CD nosič s názvom Magyar vagyok (Som Maďarom). Vystupuje na rôznych kultúrnych podujatiach, festivaloch v meste aj v regióne a v posledných rokoch navštevuje školy a škôlky so svojím literárnym programom. 

Marika je ale najpyšnejšia na svoju jedinečnú (140 kusov!), neoceniteľnú zbierku strunových hudobných nástrojov, v ktorej popri akustických gitarách (tých je najviac) sa nájdu mandolíny, balalajky, elektronické a 12-strunové gitary, citary ale aj lutna, husle, buzuki, bendžo a rôzne indické strunové hudobné nástroje. Táto zbierka bola prvý krát vystavená verejnosti v roku 2005 v Maďarsku (Sajószentpéter) a v roku 2015 aj v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.

Mária Páko za svoju oddanú činnosť v roku 2014 získala Cenu primátora mesta Rimavská Sobota, v roku 2015 bola ocenená Cenou spoločnosti Katedra a tiež bola vyhlásená za „Osobnosť regiónu Gemer“. 

Mária Páko sa považuje za lokálpatriotku, ktorá srdcom a dušou miluje svoje rodisko, miesto kde žije.