Žije a tvorí v Tisovci. Výrobe fujár, píšťaliek, ale aj črpákov, valašiek, neskôr aj gájd, sa venuje odvtedy, ako sa oženil. „Túžil som vyrobiť niekoľko tradičných črpákov a ozdobiť nimi kuchyňu,“ vracia sa do novomanželských čias vyučený sústružník a strojár, ktorý zdedil šikovné ruky po svojich predkoch. „Podučiť sa výrobe črpákov som sa chcel u miestneho majstra Pačesa. Tam som uvidel fujaru, ktorú urobil  a tento nástroj mi okamžite učaroval,“ spomína pán Katreniak.

Ako človek, ktorý sa nebojí nových vecí, začal o výrobe fujár zhromažďovať informácie a aj ich vyrábať. Okrem nich sa venuje výrobe všetkých druhov píšťaliek, vytvára však aj nehudobné predmety. S odstupom času sa pustil aj do výroby gájd. „Tieto ľudové nástroje mi jednoducho učarovali,“ priznáva skromne muž, ktorý na svojich výtvoroch vie aj zahrať. Dnes je z neho vychytený fujarista a spevák.

Účinkuje vo všetkých okolitých folklórnych skupinách v Gemeri a úspechy žne na festivaloch doma i v zahraničí.  Popri rodine má ešte jednu lásku. Dielničku, kde prenádherným takzvaným pastierskym hudobným nástrojom vdychuje život.

„Fujár som už urobil najmenej dvesto, píšťal ešte viac,“ priznáva. Jeho fujary či píšťaly majú rôzny osud. Mnohé používajú hudobníci vo folklórnych a ľudových skupinách, mnohé sa dostali do súkromných zbierok. Nástroje Milana Katreniaka majú zberatelia v Amerike, Kanade, Austrálii, vo Francúzsku, v Nemecku a v mnohých ďalších krajinách sveta.

V roku 2008 prezentoval svoju fujaru v ladení G dur na súťažnej prehliadke Instrumentum excellens v Detve.

V roku 2012 sme s Milanom Katreniakom v cykle Po stopách nositeľov tradícií pripravili krátky dokumentárny film, ktorý bude prístupný cez link do 15. novembra 2020.