(ilustračný obrázok: www.pinterest.com)

Posledný deň vianočného okruhu bol sviatok Troch kráľov (6. január).

Kresťania každoročne slávia 6. januára sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, jeden z najstarších kresťanských sviatkov. Pripomína deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho Syna všetkým národom. Na východe bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si ním pripomínala príchod mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej.

Traja králi od rezbára Milana Stieranku z Klenovca

V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde sa kládol dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, ale evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. (www.ecav.sk)

Rímskokatolícki veriaci si v tento deň nosili posvätiť vodu do kostola, ktorou kropili seba aby boli zdraví, ale aj svoje príbytky a dobytok. Rímskokatolícki kňazi ešte aj v súčasnosti obchádzajú domy, žehnajú ich a kropia svätenou vodou, okiadzajú kadidlom a na dvere kriedou označujú iniciály G+M+B.

Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, v tento deň začínajú sláviť Vianoce.

Pranostiky: Na Tri krále, o krok dále. Ak je na Tri krále jasno, bude pekná pšenica. Ak veľa hviezd, bude veľa zemiakov.

Dôležitou súčasťou sviatku Troch kráľov boli aj trojkráľové hry.

Z projektu Roztratené zrnká vyberáme:

V obci Rovné sme sa dozvedeli že bola celoobecná sánkovačka. „Celá dedina bola na nohách. Tí, čo išli dolu brehom kričali až sa celá dolina ozývala: Tri krále, dlhé konope. Verili, že čím dlhšia sánkovačka, tým dlhšie konope sa im urodí."

V obci Sirk sme sa dozvedeli: "choďiľi smo sa voziť. Bašík Urbaňä nám urobili takia veľikia ródľe ako sú ťia krnački. Šťiria zmo seďeli na nich a päti stav vzadu. Vozili zmo sa od baňi, rovno zmo leťeľi ló až na kosťel, daľi zmo si furt takú dlhú trasu, ebi buľi veľikia konope."

V obci Rákoš sme sa dozvedeli: "Na Tri krále sa ženy chodili previesť na dlhé konope na vozoch a saniach. Katolícky farár a miništranti chodili značiť na dvere, posviacať."

V obci Klenovec sme sa dozvedeli: „ Na tri kráľe śitko, śi mladô, śi starô sa saňovalo. Gazdové zapriahľi koňe do saňí a prevážiaľi sa po ďeďiňe, žeby im veľkie konope nariastľi.“

V totot deň chodili aj s Dorotou. (Tento zvyk bol známy v 20. – 30. rokoch 20. st.)

Na Dorotu: Dva šerťi, krásňe obľešeňí, meče mali takto a pod tími mečami mladá ňevesta obľečená pekňe a tak Dorota choďila s ňevestou. To bolo nádhernou. Chodili po dedine, dačo aj rozprávalo, že dobrú zvesť ľuďom vinšovali, zdravia, šťastia, že sa začína niečo nové, pekné.

Chlapci choďiľi po domoch, edon z ňích búv takí zamaskovaňí ako śert a spievali:

„My tri kráľe iďemo k vám, šťesťia, zdravia, ňesiemo vám.
Šťesťia, zdravia, dlhie ľetá, mi smo k vám prišľi zďeľaka.
Zďeľaka je našia cesta, zo salaša do Betlema.“

"A ti śierni na tom zadu, nevistrkuj na nás bradu.
Šak ja uznám že som śierni, že som z tej murínskej zemi.“

V gemerských obciach, na Tri krále boli typickým jedlom Gemerské guľky. Robili ich s „dynamitom“ ale aj bez. To znamená, že v strede v guľky bolo mleté mäso, alebo bez dynamitu - bolo v nich údené mäso pomleté, zmiešané so zemiakovým cestom. Ako naši informátori z roku 2019 spomínali, varia sa na Tri krále, od Revúcej, cez Jelšavu, Sirk, Rákoš, až po Ratkovú. Jedli sa s upraženou cibuľou a varili k nim aj polievku kyseľ.

Traja králi ukončili vianočný cyklus a nastalo obdobe fašiangov, ktoré trvali až do popolcovej, či krivej, alebo aj pirohovej stredy. Potom nastalo obdobie 40 dňového pôstu.

Spracovala: Stanislava Zvarová, GMOS Rimavská Sobota