fbpx

BÉLA BARTÓK – Zberateľ ľudových piesní aj v Gemeri

ibartok001p1

Pred 140-timi rokmi, sa 25. marca 1881, v Nagyszentmiklós vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku, dnešnom Sânnicolau Mare v Rumunsku narodil hudobný skladateľ, klavirista, hudobný vedec – etnomuzikológ Béla Bartók. Od roku 1940 žil v exile v USA. Umrel 26. septembra 1945 v meste New York v USA.

Béla Bartók sa narodil v rodine riaditeľa poľnohospodárskej školy a hudobného nadšenca Belu Bartóka a Pauly, rodenej Voitovej, učiteľky a rodáčky z Turčianskeho svätého Martina. Otec mu krátko po narodení zomrel a spolu s matkou odišli z rumunského Sânnicolau Mare. Usadili sa v Bratislave, kde študoval na gymnáziu. Matka bola učiteľkou a zabezpečila mu výučbu klavíra   a harmónie. V rokoch 1899 – 1903 pokračoval v štúdiu na hudobnej akadémii v Budapešti.

Svetovo uznávaný hudobný skladateľ 20. storočia si počas života veľa slávy neužil. Inšpirovali ho aj slovenské ľudové piesne. Jeho bádateľské úsilie, ktoré  ho cez korene ľudovej hudby doviedlo až  k novátorským rytmom a melódiám neoceňovali ani doma. Venoval sa zbieraniu, zápisom, ľudovej hudby na maďarskom vidieku a porovnávacie dôvody ho doviedli k zbieraniu ľudových piesní slovenských, rumunských, ale aj arabských, tureckých, ukrajinských…

Jeho cesty za poznávaním, mapovaním, zapisovaním ľudových piesní ho doviedli aj do gemerských dediniek Hrlica, Ratkovské Bystré, Krokava, Filier. Na usadlosť neďaleko dediny Hrlica si dal previezť klavír, aby mohol nerušene komponovať a cvičiť, no folklór preňho znamenal v Gemeri epochálny zážitok. Tu po prvýkrát okrem spevákov stretol v Ratkovskom Bystrom napríklad fujaristu, vďaka čomu sa zachovala nahrávka nástroja, ktorý sa päť rokov predtým nepodarilo zachytiť na fonografický valec zberateľovi Karolovi Antonovi Medveckému. Objavil vidiecku kultúru a začal systematicky zbierať ľudové piesne. Najstaršie formy ľudových piesní boli preňho doslova pokladom. „Najšťastnejšie chvíle môjho života boli tie, ktoré som strávil na dedinách medzi sedliakmi.“ Na ľudovej piesni ho najviac zaujímala jej variabilita, vravieval: „Nemôžem povedať, že táto a táto melódia je taká, akú som ju zapísal, ale môžem tvrdiť len to, že vtedy a v tej minúte taká bola.“

Prikladáme pieseň z obce Grlica – Hrlica, z jeho zbierky Slovenské ľudové piesne, vydané v roku 1959.

V jeho diele sa spája etnomuzikologická práca so skladateľskou. V roku 1934 zanechal Bartók výučbu na hudobnej akadémii a ako pracovník akadémie vied sa venoval príprave edície maďarských, rumunských a slovenských ľudových piesní,

Urobil asi 8-tis. fonografických záznamov, na Slovensku zapísal vyše 3 400 nápevov a 4-tis. textov slovenských ľudových piesní, z ktorých pripravil do tlače zbierku (Slovenské ľudové piesne I, II; 1959, 1969). Výsledkom jeho výskumu sú okrem zaznamenaných melódií aj početné teoretické práce, v ktorých načrtol typológiu maďarskej hudby a komparáciu s ľudovou hudbou susedných národov.

Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály.

Spracovala: Mgr. Stanislava Zvarová

Zdroj: Slovenské ľudové piesne, Béla Bartók

https://beliana.sav.sk/heslo/bartok-bela

https://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%A9la_Bart%C3%B3k

https://www.litcentrum.sk/en/node/245874

Zdieľam