(4. 3. 1960 – 24. 9. 2017)

Narodila sa v Rimavskej Sobote. Štúdium absolvovala v Banskej Bystrici na Pedagogickej fakulte, dnešnej Univerzite Mateja Bela. Študovala odbory Výtvarná výchova a Slovenský jazyk a literatúra. Na Katedre výtvarnej výchovy bola žiačkou Milana Sokola, Jána Janošku, Stanislava Troppa, Miroslava Bárdiho, Jána Lišaníka.

Ibolya bola výbornou kresliarkou a portrétistkou. Inšpirovala ju tvorba Salvadora Dalího. Jej kresby nás vťahujú do imaginárnych svetov, do snov, predstáv a fantázií.

Bola vedúcou učiteľkou výtvarného odboru na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote. Počas 33 rokov pedagogickej praxe naučila kresliť, maľovať, vnímať a chápať umenie stovky žiakov. V poslednom desaťročí sa k nim pridali aj dospelí, ktorým pomáhala splniť si detský sen. Učila ich kresliť, maľovať a tvoriť. Stovky žiakov pripravila na štúdium na stredných a vysokých školách umeleckého zamerania.

Pod jej trpezlivým a láskavým vedením získalo mnoho detí ocenenia aj na svetových súťažiach v Indii, Číne, Maďarsku, Česku, Taliansku a na Slovensku. V roku 1998 sa stala spoluautorkou celoslovenskej súťaže „Novoročenky“, bienále malých grafických foriem. Zúčastnila sa viacerých spoločných výstav v rámci ZUŠ. Pravidelne sa zúčastňovala výstav Rimavskosobotského salónu výtvarníkov v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote. V roku 2012 vystavovala vo Viedni spolu s viacerými výtvarníkmi na výstave pod názvom „Červená“.

Ibolya bola neúnavná, pracovitá, tichá, zodpovedná a empatická. Jej vnútornú krásu a lásku k umeniu cítiť zo všetkých diel, ktoré vytvorila i nedokončila.