Gemersko-malohontské osvetové stredisko - kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, otvorilo v sobotu 19. septembra II. ročník Jesenského divadelnej jesene. A bol to začiatok, ktorý mal dve úplne rozdielne tváre. Popoludní smiech detí, večer ticho, sústredenie a príbeh rozprávaný takmer bez slov.

Začali sme hosťom, ktorý nám počas jediného dňa ukázal, že divadlo môže vyzerať naozaj všelijako.

Juraj Benčík odohral dve predstavenia pre dve celkom rozdielne publiká, pričom každé malo svoju vlastnú atmosféru.

O 15:00 hod. patrila sála najmä deťom. Aspoň sme si to na začiatku mysleli.

Pri predstavení Papagáj Mimo a kapitán Panto totiž Juraj Benčík veľmi rýchlo ukázal, že diváci tentoraz nebudú iba sedieť v hľadisku.

Deti zapájal do deja, rozprával sa s nimi, reagoval na ich spontánne odpovede a postupne ich vtiahol priamo do hry. A keď sa pridali aj rodičia a ďalší dospeláci, chvíľami sme naozaj nevedeli, kto sa vlastne baví viac.

Bolo to živé, spontánne a plné smiechu. Presne také divadlo, pri ktorom deti nemusia potichu sedieť so založenými rukami, ale môžu byť jeho súčasťou.

O pár hodín neskôr bolo na tom istom javisku všetko inak.

O 19:00 hod. prišla Pierrotova cesta sólopantomímy a s ňou Juraj Benčík v celkom inej polohe.

Slová ustúpili pohybu, gestám, mimike a pantomíme. Raz úsmevné, inokedy jemné či vážnejšie momenty ukázali, koľko toho možno povedať aj bez dlhých dialógov.

Práve v tom bolo čaro celej soboty.

Počas jediného dňa sme mohli vidieť jedného umelca v dvoch rozdielnych svetoch – popoludní medzi rozosmiatymi deťmi, večer pred dospelým publikom. Dve predstavenia, dve atmosféry, ale rovnaká schopnosť dostať sa k divákovi.

Juraj Benčík má za sebou bohatú umeleckú cestu vrátane pôsobenia v Cirque du Soleil. U nás však nešlo o veľké meno na plagáte. Oveľa dôležitejšie bolo to, čo sa dialo medzi javiskom a hľadiskom.

Ešte jedno ďakujeme patrí vám, pretože ste prišli. S deťmi, s rodinou, vo dvojici alebo jednoducho preto, že ste chceli stráviť čas v divadle.

Možno sa to zdá ako maličkosť, ale nie je. Každý človek v hľadisku svojou návštevou dáva najavo, že kultúra a živé umenie majú v našom meste svoje miesto. A keď rodičia privedú do divadla deti, teší nás to dvojnásobne.

Preto ďakujeme Jurajovi Benčíkovi za krásny začiatok Jesenského divadelnej jesene a vám všetkým, ktorí ste boli jeho súčasťou.

My pokračujeme ďalej. A budeme veľmi radi, keď sa opäť stretneme v hľadisku.

Predstavenie je súčasťou II. ročníka Jesenského divadelnej jesene, ktorú organizuje Gemersko-malohontské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Spracoval: Roman Čarnoký, Odborný pracovník pre divadlo, prednes, umelecké slovo Fotogaléria: Petra Rapčanová, Odborný pracovník pre film, fotografia, výtvarné umenie, propagácia