Svet insitných maliarov z Vojvodiny ožije prostredníctvom putovnej výstavy v Rimavskej Sobote, Dolnom Kubíne, Galante, Trnave i v Žiline. Od marca do septembra tak budú môcť návštevníci obdivovať talent, farebnosť a maliarsku výpoveď najmä krajanov, sústredených v Galérii insitného umenia v Kovačici. Zobrazujú každodenný dedinský život, ľudí pri práci i zábave a z ich výtvarného posolstva cítiť blízky vzťah ku svojmu bezprostrednému okoliu.

Výstavu pripravilo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja ako ďalšiu z významných aktivít projektu Kruh priateľov slovenskej kultúry. Výstavnú kolekciu zostavila Mária Raspirová z Kovačice a na prezentácii insitných umelcov sa podieľa Úrad Trnavského samosprávneho kraja, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Galantské osvetové stredisko v Galante. Výstava sa snaží predstaviť najmä aktuálnu tvorbu a výtvarnú scénu insitnej tvorby a jednotlivých maliarov najmä z Kovačice a susedných obcí. Je priezorom práce sedemnástich tvorcov z rokov 2009 – 2017. Vystavujú: Alžbeta Čížiková, Jozef Haviar, Mária Hlavatá, Eva Husáriková, Mato Jakič, Rozália Markovová, Katarína Karlečíková, Anna Kňazovicová, Katarína Lavrošová, Juraj Lavroš, Adam Mezin, Desa Petrov Morar, Martin Pap, Feren Sunjok, Štefan Varga, Zuzana Vereská a Ján Žolnaj.

Svet kovačického umenia budú môcť záujemci precítiť a spoznať na piatich výstavách. Prvá bude nainštalovaná v priestoroch Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote od 13. 3. do 6. 4. 2018, ďalšia bude sprístupnená od 11. do 27. 4. v Oravskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne. Výtvarné práce insitných umelcov budú prezentované 3.5. – 9.6 i v Renesančnom kaštieli v Galante, od 12. 6. do 12. 7. na Úrade Trnavského samosprávneho kraja a putovnú výstavu ukončí inštalácia na Úrade Žilinského samosprávneho kraja od 23. 7. do 12. 9.

Tradícia insitného maliarstva Slovákov vo Vojvodine sústredených najmä v okolí obce Kovačica je dlhá. Siaha do konca tridsiatych rokov minulého storočia a obdobie organizovaného pôsobenia kovačických maliarov sa kryje s obdobím prvých náznakov a začiatkov premeny štýlu tradičného života. Prví maliari začali maľovať zo záľuby a kopírovali najmä exotické námety pohľadníc a fotografií. K maľbe pristupovali s čistým záujmom bez akéhokoľvek poznania zákonitostí. Neskôr si začali všímať život okolo seba a zamerali sa výhradne na motívy každodenného života, pracovných a zvykoslovných motívov najbližšieho prostredia – dediny. Roľnícky život, ľudové zvyky sa stali ústredným motívom kovačického insitného maliarskeho umenia  a zo skutočnosti sa začali sťahovať do imaginácie maliarskeho plátna.

Kovačickí insitní maliari zhmotnili svoje videnie sveta už na tisícoch plátien. Najbohatšiu zbierku vlastní Galéria insitného umenia v Kovačici, stovky obrazov sú však už roztrúsené po celom svete. Tento fenomén, charakteristický najmä pre 20. storočie, zaradil Kovačicu medzi najväčšie strediská insity v rámci Európy, a možno i vo svete. Folklórny a vidiecky maliarky prejav je laickou výpoveďou o radostiach i starostiach každodenného bytia. Tvorba neškolených umelcov je  čistá, úprimná a autentická vo svojej výpovedi i použitých technikách. Je podmienená dedinským prostredím a slovenskou ľudovou tradíciou a v priebehu času vyzrieva, mení sa, transformuje. Od plošne predstaveného priestoru bez tónového odstupňovania farieb a naivnej kompozície obrazu so strnulým stvárnením figúr až po lineárnu perspektívu, pocit priestoru, ilúziu objemovosti.