Lujza Blaha, rodená Lujza Reindl, sa narodila 8. septembra 1850 v Rimavskej Sobote. Dá sa povedať, že pre mesto je to šťastná náhoda: jej rodičia - potulní herci - cestovali z Lučenca smerom cez Ožďany do Rimavskej Soboty, keď na mladú herečku, Lujzu Dé Ponty prišli pôrodné bolesti a tak 8. septembra 1850 porodila dievčatko. Dali jej meno Lujza-Ludovica Reindl.

Krst malej Lujzy Reindl sa uskutočnil tiež v Rimavskej Sobote, v katolíckom kostole, pri ktorom dnes stojí na vysokom betónovom soklíku jej bronzová busta.

Výnimočne nadaná malá Lujza pri svojich rodičoch od skorého detstva mala možnosť vychutnať si život herečky: už ako 4-ročná dostávala úlohy v ľudových hrách. Odmalička sprevádzala skupinu potulných hercov na ich vystúpenia do Győru, Šopronu, Belehradu, do Prešporku, Subotice (v Srbsku), do Banskej Bystrice či do mesta Vacov.

Veľmi rýchlo objavili jej krásny a čistý hlas. Lujza nemala ani 11 rokov, keď ju zamestnalo Ľudové divadlo v Budíne. Malá Lujza tu zožala veľký úspech v ľudovej hre Csikós (čikóš – označenie pre pastiera koní). Ako 15-ročná sa zoznámila so svojim prvým manželom, Johannom Jánom Blahom, dirigentom českého pôvodu. Pod dirigentským dozorom jej manžela sa z Lujzy Blaha postupne stala slávna žena, ktorá bola svojmu manželovi za svoju umeleckú kariéru tak vďačná, že aj keď po jeho smrti sa ešte dvakrát vydala, jeho priezvisko si naveky nechala ako svoje umelecké meno a pod ním ju pozná umelecká spoločnosť a ostatný kultúrny svet.

V roku 1866 Lujzu Blahu angažovali do debrecínskeho divadla (Debreceni Városi Színház), kde sa stala celoštátne známou primadonou a o šesť rokov neskôr ako 21 ročná dostala angažmán v Národnom divadle (Nemzeti Színház) v Pešti. V roku 1875 herečka prešla z Národného divadla (Nemzeti Színház) v Pešti do znovuotvoreného Ľudového divadla (Népszínház), v ktorom mala taký veľký úspech, že vďaka tomu sa toho času stalo maďarské divadlo veľkým súperom nemeckých divadiel a zároveň Lujza bola vyhlásená za „slávika maďarského národa“. V roku 1883 herečka hosťovala jeden mesiac v Národnom divadle vo Viedni, kde dosiahla úspech najmä hrou Červená peňaženka (Piros bugyelláris).

Aj keď od roku 1896 Lujza Blaha viackrát uvažovala o odchode z divadelného sveta, opustila ho až v roku 1910. Potom si už zahrala len menšie roly, naposledy v roku 1923. Hrala aj v prvom maďarskom filme s názvom A tánc (Tanec, 1901) a v roku 1916 si zahrala aj v nemom filme s názvom Nagymama (Stará mama).

Keď sa v roku 1901 Národné divadlo rozhodlo zriadiť inštitút „večného členstva” (örökös tagság), Lujza Blaha bola prvá, ktorá tento titul získala, k čomu jej prináležal aj doživotný príjem.

Slávna herečka zomrela ako 76 ročná, 18. januára 1926, pochovaná je v Budapešti. Od roku 1920 nesie jej meno jedno z námestí v Budapešti (Blaha Lujza tér - Námestie Lujzy Blaha), kde kedysi stálo to Ľudové divadlo (Népszínház), ktoré jej prinieslo tak veľa úspechov.

Obyvatelia  Rimavskej Soboty sú tiež pyšní na ženu, ktorá sa preslávila ako herečka a primadona ľudových hier a tým preslávila aj meno svojho "osudného" rodného mesta. Pri jej buste sa pravidelne organizujú spomienkové slávnosti spojené s kladením vencov pri príležitosti okrúhlych výročí jej narodenia a Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri Miestnej organizácií Csemadoku z úcty k slávnej rodáčke mesta nesie jej meno.

Lujza Blaha bola obdarovaná telesnou aj duševnou krásou, tak sa postupne stala miláčikom obecenstva všade, kde vystupovala. Svoje obecenstvo očarila nielen svojím zjavom, ale aj výnimočným talentom. Bola veľmi populárna aj mimo divadelnej scény. Vravievalo sa o nej, že „ju každý miluje, a aj ona miluje každého”.